ONLINE VÝCHOVNÉ PORADENSTVO

VÝCHOVA SA VÔBEC NEMUSÍ ROBIŤ.
V EXTRÉME PRIPOMÍNA DREZÚRU ALEBO VÝCVIK.
RODINA VŠAK NIE JE CIRKUS.
DIEŤA JE ROVNOCENNÁ BYTOSŤ, DAR.
SPRÁVAJME SA TAK K NEMU A DIEŤA TO PRAJAVÍ V SVOJOM ŽIVOTE.

STÍŠTE SA A ODPOVEDZTE SI, ČI BY STE CHCELI BYŤ TAKÝMI RODIČMI, AKÝCH STE MALI VY.
JE ČAS OSLOBODIŤ SA, VYČISTIŤ V SEBE STARÉ A ODPUSTIŤ VLASTNÝM RODIČOM.
TO JE SEBALÁSKA A PRVÝ KROK K ČISTÉMU VZŤAHU S DIEŤAŤOM, KTORÉ K VÁM PRIŠLO.
POTREBUJEME UZAVRIEŤ A PRIJAŤ MINULOSŤ, VLASTNÝCH RODIČOV, POKLONIŤ SA IM, ABY SME MOHLI ÍSŤ ŽIŤ SVOJ ŽIVOT V ROVNOVÁHE, HARMÓNII, REŠPEKTE A LÁSKE.

Dieťa je výsledkom spojenia dvoch ľudí, dvoch rodov. Vyberá si rodičov a pri počatí sa stáva súčasťou plánu rodiny, ktorá vzniká týmto spojením.

Kvalita spojenia, karmická výbava, z oboch rodov a plán duše dieťaťa, vytvárajú základ jeho osobnosti, fyzického tela, celkový potenciál na život. Reinkarnácia duše sa deje podľa zákonov karmy, dieťa prináša svoju vlastnú výbavu a napĺňa lekciu.

Mama a otec dali výbavu na život:
fyzickú (vajíčko a spermiu, genetiku) a mentálnu, karmickú (sila ich lásky, cesta rodov v minulosti, vzťah k dušiam mamy a otca).

Ich spojením sa spojili dva rody a tie sú tiež zahrnuté do výbavy vznikajúceho života, novej bytosti.
Naplnila sa šanca na prepísanie, zmenu karmických vzorcov, skončenie opakovania lekcií.
Je možnosť začať nové, vedomé, v rovnováhe a láske. Cestu sebapoznania, prijatia a vedomého života.

Začína sa dar života, zázrak nekonečnej lásky. Práve začína zázračná práca tela, s vnútornými hranicami, s návratom do reality, prebratie zodpovednosti, otváranie srdca, komunikácia, dôvera, rozpustenie strachov a nádej, viera a láska. Preberáte štafetu po svojích rodičoch. Oni sa stávajú starými rodičmi a majú možnosť urobiť všetko tak, aby bol rodinný systém ozdravený, v rovnováhe. Vy ste pre dieťa zdroj, dávate lásku a hranice, beriete na seba zodpovednosť a oni si dieťa užívajú, v čistej radosti.

Prijatie dieťaťa

Aby rodičia poskytli dieťaťu všetko v správnej miere, je dôležité, aby boli obaja vo vzťahu dospelí, zrelí na rodičovstvo. Alebo aspoň zamilovaní. To ich čiastočne ospravedlňuje a raz to ich deti pochopia. Spomenú si, že si vás vybrali 🙂

Dôkazom zrelosti je dobrý vzťah s vlastnými rodičmi. Ak nie je dobrý, podporujúci, bolo by vhodné, aby bol neutrálny. Ak je však negatívny, alebo dokonca dlhodobo žiadny, bez kontaktu, bude rodičovstvo prinášať skúšky. Zopakujú sa lekcie z minulosti a už od počiatku je vychýlená rovnováha a sloboda cez sľuby, tlaky na dokonalosť, ilúzie, porovnávanie.

Aby ste opateru po narodení dieťatka zvládli, NESNAŽTE SA O DOKONALOSŤ.

Zabudnite na predsavzatia, očakávania, tlaky, predstavy a vzory. Nikdy nebudete dokonalí rodičia, takí neexistujú. Môžete byť pre vaše dieťa tými najlepšími, preto si vás vybralo, preto akí práve ste. Ak budete pravdiví, ľudskí a postaráte sa v prvom rade o seba navzájom a potom o dieťa. Len keď bude aspoň jeden z vás v poriadku, vie zabezpečiť pre dieťa všetko, čo potrebuje. Ak sa poučíte na chybách a pôjdete posilnení spolu ďalej. Ak to nevzdáte a budete intuitívne skúšať, navzájom ponúkať riešenia a veriť v silu, ktorá vás spojila, neustále budete vidieť dieťa ako dar a cítiť vzájomnú úctu, rešpekt, lásku. Neľahnete si večer spať bez toho, aby ste cítili, že toto je presne to, čo ste chceli a nespojííte sa v sebe s pocitom naplnenia, vďačnosti a lásky, hoci budete unavení ako kone a bez slova uznania, či vďačnosti.

Ak sa budete ľutovaťť, premáhať, trápiť, obviňovať, ponižovať, oddeľovať… začína sa boj o prežitie.

Hneď ako má rodič problém, dieťa mu to ukáže, vytiahne, prejaví, v akomkoľvek veku.
Hneď ako sa začne boj, dieťa nedostáva čo potrebuje, začína jeho snaha o prežitie a teda o spojenie sa s vami alebo aspoň jedným z vás. Cez problém. Aby vás zastavilo, pritiahlo k sebe, prípadne podporilo, obetuje sa. Vtedy odchádza od seba a svojho vývoja a podvedome rieši vás, prípadne niečo z rodov. Dokonca môže vo vývoji nielen spomaliť a zastať, ale sa aj vrátiť, retardovať (pocikávanie, prestane rozprávať, stratí záujem o obľúbenú oblasť, o koníček, zhorší si prospech, ochorie, zraní sa, má nehodu, ide mu o život). Určite si vyberie, na ktorej strane bude stáť, kedže vy ste sa rozdelili a ono potrebuje aspoň jedného z vás.

Do puberty je každý vyslaný, nezdravý signál dieťaťa o probléme v roddinnom systéme a od puberty môže rovnakým spôsobom volať o pomoc v svojom probléme, ktorý nevie zvládnuť. Nenaučilo sa to od vás.

AKO DAŤ HRANICE

Ak ste s dieťaťom na seba naladení, rastiete spolu a napĺňa vás, vníma vás, vôbec nebude treba dávať hranice. Dieťa sa učí od vás. Spontánnne, skenuje vaše správanie. Je súčasťou niečoho fungujúceho, dobrého a dostáva, čo potrebuje. Vníma, kde je v bezpečí a kde už nie. Dostáva, čo potrebuje. Dotýka sa citlivo a vníma to.

Dieťa, ktoré si začne pýtať hranice svojim správaním, nedostáva to, čo potrebuje. Záujem, podnety, pozornosť, vysvetlenie, motiváciu, priestor na svoj rast. Nevidí, že by ste boli naplnení, spokojní, rástli, zdieľali, tešili sa. Také dieťa vás začne k sebe volať a robí to tak, že hranice prekračuje, že neposlúcha, že vás ťahá cez váš strach k sebe.

Ak treba dať hranice, robte to stručne, jasne, priamo, vážne: DOSŤ, STAČÍ a v sebe musíte mať rozhodnosť, silu, pravdu, vieru a lásku k dieťaťu, jeho bezpečie. Najlepšie, ak to robíte s partnerom dvaja, spolu, rovnako.

Je dôležité robiť to dôsledne a od začiatku. Vo všetkom a vždy. Nedá sa pár rokov počkať a potom, zrazu, začať “vychovávať”.

Hranica nie je vyslovené prianie, túžba, prosba, vyhrážka, vydieranie, zastrašenie, hra na city, vysvetľovanie, počítanie do desať, vyjednávanie, manipulácia, dohoda, úplatok…
Takto vychováte malého egoistu a manipulátora. Človeka závislého na prijatí a odmene.
Všade bude vidieť svoje potenciálne obete a hlavne vinníkov svojích pocitov a nenaplnených snov a túžob.

HRANICA je SEBALÁSKA, tá vaša.
ZODPOVEDNOSŤ, tiež tá vaša a REŠPEKT, k sebe.

Takže ak si nevážite seba, bol by zázrak, aby si vás vážilo vaše dieťa. Vie, že vás má v hrsti a začína sa rast jeho ega, jeho sily a jeho lekcia samoty, pýchy, boja a neskôr úniku, ničenia a nekontrolovateľného hnevu… na všetkých a všetko. Pre niečo hlboké v minulosti duše a rodov sa to deje.

Ak máte v sebe hocijaký strach, pocity viny, hnevu, nespracované emócie, určite vybuchnete, prekročíte mieru, nezvládnete byť v svojom strede. Alebo sa celkom zmenšíte, zoslabnete, stiahnete, stanete sa pre dieťa neviditeľnými a nepotrebnými. Rodič nie je sluha.

Tak ako predkovia v rodoch. Len opakujete vzorce. Je čas ich skončiť. Uzavrieť a začať žiť nové. Pre vás a vaše deti, ktoré milujete.

Ak vnímate, že sebaláska je pre vás nedosiahnuteľná, začnite svoju cestu k nej meditáciou STROM ŽIVOTA alebo KONŠTELÁCIOU. Obe sú nástroj, ktorý harmonizuje, spája a lieči.

NAJČASTEJŠIE TÉMY V ONLINE VÝCHOVNOM PORADENSTVE

• HRANICE
• ROZDELENIE KOMPETENCIÍ
• ZASAHOVANIE STARÝCH RODIČOV ALEBO EXPARTNEROV
• SÚRODENECKÉ KONFLIKTY, najmä v patchworkových rodinách
• DIEŤA SO ŠPECIÁLNYMI POTREBAMI
• OSAMELOSŤ DIEŤAŤA
• ŠIKANOVANIE, NÁSILIE, ZASTRAŠOVANIE, MANIPULÁCIA, POSMECH, POROVNÁVANIE
• ZAJAKÁVANIE
• POCIKÁVANIE
• SEBAPOŠKODZOVANIE
• AKO SPRÁVNE DIEŤA PODPORIŤ V JEHO ZÁUJMOCH, ORIENTÁCII
• AKO MOTIVOVAŤ, ODMEŇOVAŤ A TRESTAŤ
• ZASTAVENÝ POTENCIÁL DIEŤAŤA, KRÍZA, KLAMSTVO, dotknutie, lenivosť alebo nezáujem
• ZMENA, prechod na inú školu, ROZVOD, presťahovanie sa, striedavá starostlivosť,
• NOVÝ VZŤAH RODIČOV, PATCHWORKOVÁ RODINA
• TRAUMA, STRATA BLÍZKEJ OSOBY, ZRADA

Rodičia poskytujú dieťaťu

• domov
• čas
• materiálnu podporu
• zdravú výživu a pohyb
• pravdu
• bezpečie a istotu
• bezpodmienečné prijatie
• opateru
• záujem, pozornosť
• ochranu
• priestor na rozvoj
• podnety, možnosti, podporu
• nádej a vieru
• hranice, pravidlá
• trpezlivosť
• dôveru a slobodu

Ako prebieha online terapia na témy výchovy a vzťahov v rodine

Stručne mi napíšete, čo chcete riešiť, čo sa u vás deje a váš názor na danú situáciu.
Napíšte kedy vám vyhovujem termín. Ráno, po obede alebo podvečer.
Napíšte mi mail alebo vyplňte formulár.

Terapia je vždy proces.

Začína sa dohodnutím termínu. Potom budete cítiť, že sa niečo vo vás pripravuje na zmenu, alebo aspoň na otvorenie niečoho silného, zabudnutého, pred čím ste privierali oči, alebo cítili rešpekt.

Najdôležitejšie je zistiť všetky vplyvy v téme, ktorú chcete so svojím dieťaťom alebo partnerom v téme výchovy riešiť. Hoci sa vám zdá, že problém má vaše dieťa, VŽDY je jeho problém VÁŠ.
Je zrkadlením vás a dlhotrvajúcej nerovnováhy, emočného diania vo vás a u vašich predkov.

V dohodnutom čase sa spojíme cez ZOOM alebo Skype alebo WhatsApp a porozprávame.
Začneme online konšteláciu s figúrkami, kde je prítomný ten, kto termín dohodol.
Nepotrebujeme partnerov ani deti. Je však možné pracovať aj s nimi.

Po rozostavení je jasné, čo je téma a kto v rodinnom systéme prechádza lekciou.

Načrtnem postup a zadáme ciele s tým človekom v rodine, ktorý je pripravený rásť, pomôcť dieťaťu, zrealizovať kroky a najmä nastoliť zmeny.

PRVÝ PRÍKLAD “POCIKÁVANIE”:

O náhlom nočnom pocikávaní mi napísala mama osemročného chlapca, s ktorým už pobehala lekárov a vyšetrenia nič nezistili, dieťa bolo zdravé. Na začiatku hľadala len telesné súvislosti, najmä koľko pil. Neskôr rozprávala o práci, o rodine a keď získala moju dôveru, otvorila v regresnej konštelácii to podstatné.

Nočné pocikávanie sa začalo objavovať u syna klientky, v období, keď zistila, že jej manžel má milenku. Presne tak ako mával milenky jej otec a v detstve sa postavila v konflikte rodičov za mamu, ktorá to neriešila, len ticho znášala a jej láska sa vytratila, zmenila na pohŕdanie. Nevedela to riešiť a len to držala v sebe. Toto podvedomé “rodové” napätie preniesla klientka na dieťa, dieťa ho “zoskenovalo” a tiež nevedelo mame pomôcť ale prebralo tlaky, napätie. V spánku sa svalové napätie uvoľnilo a “pustilo” vo forme pocikania.

Klientka pracovala na svojej sebaláske, ujasnila si ako má situáciu riešiť, pozrela sa do rodov a oprela sa o svojích vnútorných rodičov. Vystúpila z podvedomého puta s mamou, oslobodila sa z pohŕdania mužmi. Výsledkom bolo, že sa s mužom otvorene porozprávala. Aj on bol ochotný ísť do niekoľkých terapii a svoj “úlet”, potvrdzovanie mužnosti, riešiť. V ich vzťahu nastal posun. Vzduch aj podvedomia sa vyčistili. Obaja si uvedomili dar svojej rodiny, ktorý majú a vrátili sa do objatia a prejajov lásky, ktorá nabrala skutočný rozmer. Našli nový začiatok. Ich syn sa prestal podvedome báť, skončilo nočné pocikávanie a vnímal silu lásky svojích rodičov a novú vášeň.
Ohrdnutá milenka, ktorá túžila rozbiť rodinu, posielaním listov a dôkazov žene, pochopila, že nič nedosiahne. Muž oľutoval, odpustil svojmu rodu aj sebe, dostal bezpodmienečné prijatie a dal jasné hranice dnu sebe a v realite milenke.

Klientka, mama chlapca, na svojích témach pracovala ďalej. Našla pre seba novú cestu, cítila naplnenie, spoznala svoj potenciál a životné poslanie. Dostala obrovskú podporu manžela a dnes sama sprevádza klientov na ich ceste.

To, čo sa nám deje, je vždy šancou na nový začiatok. Akokoľvek katastroficky to na začiatku vypadá, po každej búrke sa vyjasní a výborne sa nám dýcha.

Deti vždy prežívajú emócie rodičov a podvedome sa snažia pomôcť. Je pre nich traumatizujúce, ak si musia v situáciach vybrať jedného z rodičov a postaviť sa za neho. V rodine sa v konflikte dieťa postaví vždy na stranu slabšieho. Dieťa sa zmení, opustí svoj stred, začne niesť bremeno, stratí bezstarostný pohľad na život, niekedy začne bojovať.

Vždy treba spozornieť a vnímať, čo spôsobilo takéto zmeny. Niekedy pomôžu lieky potlačiť symptóm, ak však nevyliečite s dieťaťom jeho skutočný zdroj problému, môže nenápadné ochorenie prejsť do chronického a po čase zaťažiť hlavný orgán. Jasným príkladom je častá astma u detí, ktorých rodičia sa dohodnú na striedavej starostlivosti ale jeden z nich to nevie prijať a trpí, bojuje, hľadá chyby, útočí, nedodrží pravidlá … ale to už je iný príbeh.

DRUHÝ PRÍKLAD “ŠIKANOVANIE”:

Sympatická mladá žena, mama dvoch detí, prišla riešiť šikanovanie dcérky v škôlke. Prišla aj so svojím päťročným dievčatkom. Bola prekvapená, že sa vôbec nerozprávame o škôlke ale o ich atmosfére doma. Poprosila som dievča, aby mi rozpstavilo figúrky tak, ako sa ono u nich doma cíti. Najväčší a v strede stál otec. Mama a brat boli malé figúrky a boli spolu v kúte. Ona stála ako trochu väčšia figúrka v línii tak, aby ich pred otcom chránila.

Mama sa okamžite rozplakala a spojila si súvislosti. Nebolo treba veľa vysvetľovať, stačilo si precítiť akú úlohu na seba zobralo hrdinsky toto dievčatko. Dávno nevnímalo svet detskými očami. V škôlke ju nešikanovali pre ňu, ale preto, že aj tam sa snažila chrániť slabších, presne tak, ako to robilla doma. Obetovala sa, aby netrpeli tí, ktorých má rada.

Žena neskôr v individuálnej terapii riešila seba, vzťah s vlastným otcom, alkoholikom. Pochopila, že pri výbere partnera sa celkom zamerala na jediné kritérium, aby jej budúci muž nepil. V detstve vznikol zápis traumy, ktorú spôsoboval alkohol, lebo keď bol otec triezvy, bol úplne fantastický. Jej partner bol fantastický, kým sa snažil získať ju. Vycítil, že má naštrbenú sebalásku a je labilná, nedospelá. V terapii narástla. Viacerými technikami pracovala na téme SEBALÁSKA. Samozrejme, že to bol dlhší proces. Pri jednom ďalšom výstupe sa postavila mužovi, on sa neovládol, udrel ju a ona šla na ošetrenie a napokon aj na políciu. Našla pomoc u svojej mamy a osamostatnila sa, odišla. Ustála jeho výhražky aj sľuby, prosby a dary a cez mediáciu dohodla stretávanie detí s otcom, kktorý mal narriadenú terapiu. Po rozvode si on rýchlo našiel novú partnerku a jej sa uľavilo. Pokúsila sa ženu pred ním varovať, ale tá uverila jeho verzii o nevďačnej a frigídnej manželke, ktorej on bol obeť.

Na jednom z posledných sedení mi povedala krásnu vetu: “Predstavte si a moja dcéra včera doniesla zo školy poznámku, že vyrušuje. Veľmi ma to potešilo, že je normálne, zdravé dieťa a nie to poslušné, zodpovedné, dospelé…” Obe sme sa vrúcne objali. Prešla kus cesty k sebe, svojej sebahodnote a podaril sa jej zázrak. Je pre mňa darom, že som mohla byť toho súčasťou.

V akejkoľvek forme rodinnej nepohody, trápenia, je možné pracovať na zmene. Vieme sa spojiť a začať online výchovné poradenstvo. Najskôr je to konštelácia s figúrkami, neskôr riešime tému sebavedomie, sebaprijatie a téma hraníc.
Ak si to viete predstaviť, robiť prvé kroky, má to zmysel. Ak čakáte, že sa niečo stane, niekto vás zachráni, podľa skúseností viem, že prvé sa o to pokúsi vaše dieťa.
Postaví sa strachu, násiliu, poníženiu okamžite, ako na to bude mať silu. Tú silu, ktorú má na svoj vlastný život. Dieťa je pripravené položiť za šťastie rodiča, vlastný život. Neskôr je to skvelý záchranár.

Vývojové štádia podľa teórie regresnej terapie, potvrdené tisíckami sedení prenatálnej regresnej terapie

Počatie

Na začiatku je stretnutie mamy a otca. Zhora sa pozerá duša a napĺňa sa zákon reinkarnácie, karmickej príčiny a následku, lekcie na ukončenie a dosiahnutie harmónie, zmierenia a poznania.

Kvalita a hĺbka ich spojenia formujú od začiatku počatie nového života. Poukazujú na kvalitu a naplnenie novej ľudskej bytosti. Už tu sa tvorí základ jeho osobnosti, jeho smerovanie, výbava a vznikajú prípadné dotknutia, alebo sa buduje bezproblémová, hladká cesta za naplnením, sebarealizáciou a šťastím.
Okolnosti počatia dávajú odpovede na mnohé udalosti, ktoré život prináša. Napríklad na prvú lásku, vzťahy a zdravie, imunitný systém, identitu…

Ak teda chceme vychovať vyrovnaného, zdravého, životaschopného jedinca, mali by sme začať objatím v láske, túžbe, viere a nádeji. Odovzdať sa v milovaní celí, bez kontroly, tlaku a dať všetko najlepšie zo seba partnerovi alebo partnerke, v milostnom spojení, bez zábran, bez bočných úmyslov a vlastných cieľov, bez spĺňania očakávaní.

Duša dieťaťa, o ktorom mama zistí, že je v brušku, zažíva v tom momente spojenie s ňou. Vznikne puto. Cez to okamžite začne prúdiť radosť, láska, prijatie alebo obavy, stiahnutie a strach. Tak vznikajú ľudia optimisti a pesimisti, šťastlivci a vrahovia. Mama a otec dávajú zo seba to najlpešie do puta s dieťaťom a duša dieťaťa má svoju vlastnú úlohu, ktorá sa napĺňa novou inkarnáciou, má energiu, pozná zámer a je pripravená na skúšky.

Odpoveď na túto otázku je odpoveďou na neskoršie situácie v živote rodiny a hlavne na osobnosť dieťaťa. Tento moment hľadáme v terapiách pri začiatkoch neprijatia, depresie, dysfunkcií, autizmu, sociálnych fóbii, závislosti… proste všetkého, čo klienti riešia. Áno, ako bolo na počiatku svetov slovo a to slovo bolo u boha, bolo na počiatku jedného života spojenie a to spojenie prebehlo v mame. Spermia a vajíčko, matka, pupočná šnúra a dieťa, hotová duša so svojou výbavou, úlohou a potemciálom. Nechajme dieťa, nech sa samo sebe nestratí. Verme mu, že vie a chce svojou novou inkarnáciou naplniť plán svojej duše v súlade s plánom rodu.

Jedna časť puta je mama a ešte je dôležitá reakcia otca na nový život a následne celej blízkej rodiny. Mama je však prvoradá, akoby najhlbšie spojená. Puto s otcom môže byť tiež určujúce, ale nie je prvé. Samozrejme ak obaja spolu zistili tehotenstvo a tešia sa na dieťa, všetko sa začalo pre dieťa prijatím a je na ceste za šťastím. Je schopné budovať si v budúcnosti zdravé puto dnu k sebe a aj vonku k ľuďom.

Toto sa môže ešte počas tehotenstva meniť a hlavne po narodení dieťaťa. A môže to byť odpoveď, ak riešite nestálosť, neistotu, permanentnú transformáciu svojích detí. Aj zmenu orientácie, zmenu pohlavia. Dieťa sa spontánne preorientovalo z puta na mamu k putu s otcom, alebo si muselo nájsť úplne iné, náhradné puto, alebo ostalo visieť samé.

Mnohé otázky sa vynoria pri hľadaní identity u detí v puberte, nielen sexuálnej, ktoré vznikli z darovaných spermií, vajíčok, alebo sa deti včas nedozvedeli, kto je ich skutočný rodič. Alebo sa dozvedeli, ale nikdy sa nestretli. Nemajú vybudované, ochytané, puto a nevedia kto sú. Hľadajú, skúšajú, smútia celou svojou dušou, alebo sa snažia rozptýliť, potlačiť to, unikajú.

Sebaistota, pocit bezpečia, naplnenie sa začínajú reakciou na tehotenstvo, v prvom rade matky, potom otca a následne aj širšej rodiny.

Dieťa by malo byť prijaté v láske a radostnom očakávaní ako dar. Malo by byť prijaté také aké je, bez tlaku na pohlavie (chlapec alebo dievča), nemalo by dramaticky meniť existujúce vzťahy (chceli sme jedno a čakáme dve) a spôsobovať dohody, vydieranie, plnenie očakávaní a ani by nemalo byť lepidlom vo vzťahu dvoch ľudí, prípadne dvoch rodín a rodov (ako v minulosti).

To všetko spôsobí dotknutie, ktoré sa v dieťati ukladá. Neskôr môže spôsobiť poruchy vnútornej sebahodnoty, sebalásky, identity, vzťahového potenciálu a sebarealizácie.

Prenatálny vývoj

Obdobie vývoja plodu v brušku mamy, je pre dušu, ktorá práve formuje svoje budúce telo, ukazovateľom na celý život. Zabezpečme teda mame všetko potrebné, hlavne rovnováhu, pokoj, radosť, naplnenie, oporu… normálny život v bezpečí a istote, radosti a láske a budeme mať plnohodnotných, naplnnených, zdravých, sebavedomých a pokojných ľudí, so srdiečkom na mieste.

Všetko, čo prežíva mama a otec, skenuje a prežíva s nimi ich dieťa. Reaguje, ukladá do práve vznikajúcich buniek, tkanív, orgánov. Ukladá ich prežívanie a reakcie a učí sa. Nielenže fyzicky rastie, ale zapája sa a zároveň tvorí a čiastočne preberá, kopíruje, svoju výbavu na život. Mama a otec sú vzory, zdroje, programy. Neskôr ich bude jednoducho vyťahovať a používať, ešte neskôr prehodnocovať, alebo s nimi bojovať, potláčať, prerábať ich, gumovať. Snažme sa k sebe navzájom správať ľudsky, priateľsky, dôstojne, pokojne, s rozvahou, najlepšie s láskou a nebudeme mať vo výchove toľko starostí a dieťa v budúcnosti toľko vnútorných rozporov, prípadnych diagnóz a následkov.

Ale nestresujte sa. Nesnažte sa mať sa za každú cenu pod kontrolou, trápiť sa, ak sa poškriepite, nebodaj si ublížite. Ideál neexistuje. Dokonalosť nie je možná. Tak, ako ste vy odpustili svojím rodičom rany zo svojho detstva, odpustia vaše deti vám a keď položia na misku váh všetko, ako celok, predsa len skonštatujú, že ste robili, čo ste vedeli a mohli a hlavne, že to bola a je láska. Taká vaša láska, ale láska, ako pečiatka.

Dôležité pre vašu výchovu je, aby ste naozaj odpustili svojim rodičom. To je základ budovania zdravého vzťahu s vlastnými deťmi. Upracte si v sebe. Rodičia už dávno nemajú nič s tým, čo v sebe nosíte a ako sa cítite a čo žijete.

Pôrod

Začiatok pôrodu spúšťa mama, dieťa, lekár alebo niečo vyššie – príroda alebo všetko spolu. Tento moment je pre celý budúci vnútorný život dieťaťa kľúčový. Mamy by mali počkať a odovzdať sa otvorené všetkému, bez strachu, s oporou trpezlivého a ochranárskeho otca, najbližšou ženskou dušou – vlastnou mamou alebo priateľkou alebo dulou. Najlepšie s dotykom, masážou intímnych častí, spevom, vierou, teplou sprchou, pohybom… proste v slobode, to čo cíti a na čo má chuť.

Otec má byť pri pôrode pre dieťa, aby ho ako prvý privítal a bol súčasťou rodinného puta, ktoré sa prvýkrát fyzicky zrealizuje v objatí, dojatí. Veď nemocničný personál predsa len reaguje s rešpektom na muža – ochrancu, ako na ubolenú matku. Sú pôrodnice, kde sa už socializmus skončil, ale je dobré pozrieť si pred pôrodom tú, v ktorej budete rodiť. Stačí vidieť a zažiť aká je tam atmosféra, či je dieťatko od mamy po pôrode oddelené, alebo ostáva pri nej, či môže s vami zostať aj otec a hlavne, či existuje podpora dojčenia, ak by ste mali na začiatku ako prvorodička s dojčením problém. Materské mlieko je čistá láska a vaše kolostrum je zlato nad zlato, pre budúci imunitný systém vášho dieťaťa. Samozrejme sú prípady, keď dojčenie skutočne nie je možné, vtedy je najdôležitejšie nestresovať sa, neriešiť to, ale zariadiť sa a fungovať, s láskou a úsmevom, spevom, hladkaním ponúknuť fľaštičku s náhradným mliekom. Na výčitky, sebaobviňovanie, nie je vhodný čas a ani dôvod. Porozprávajte sa s ktoroukoľvek laktačnou asistentkou, ktorá vám situáciu vysvetlí a rada pomôže. Uistite sa, že ste urobili všetko, čo sa dalo a zmierte sa so situáciou. Akceptujte ju. Vaše dieťa potrebuje vaše hormóny šťastia, váš tlkot srdca a slzy dojatia.

Keď sa narodí dieťa, nič už nebude ako pred tým. Rola matky a otca je dar. Jeden z najkrajších darov. Váš postoj voči sebe navzájom a hlavne k sebe do vnútra, je znovu pre dieťatko dôležitý. Nová rola by vás mala napĺňať, dávať vám silu a kvalita puta, novú perspektívu a liečenie všetkého, čo sa stalo medzi vami a vašimi rodičmi, až hlboko v rodoch, s prarodičmi a pra – pra – rodičmi. Vaše dieťa práve dostáva základ na svoje putá v budúcnosti, výbavu na vzťahy a najmä vzťah k sebe, k svojmu životu. Nenechajte ho zažiť strach, samotu, odloženie, nezáujem, zlé zaobchádzanie. Dieťa všetko vníma, cíti, všetko ním prechádza, je bez ochrany, bez plodovej vody a bez maternice, dokonca niekedy bez mamy a zrazu celkom holé, holé až na dušu.

Začína sa nový výhonok rodostromu života, ktorý môže oživiť a vyliečiť v dvoch rodoch všetko, čo sa už stalo.
Brány energie, lásky, prijatia, odpustenia, zmierenia sú otvorené a prúdia. Rovnako sa môže stať všetko opak.

Citlivo, rozvážne, so srdcom, s oporou, ukazujte svoje dieťa príbuzným, púšťajte ho do bezpečných rúk. Nie je to vec, je to čistá duša, zázrak. Každé, slovo, každá veta o ňom, by mali byť čisté ako krištáľ. Len dobro a láska nech prúdia k nemu. Vtedy bude sebou. Vtedy jeho puto k vlastnému životu bude živé, plné energie, záujmu a sebalásky. Bude vedieť kto je a čo chce. To je vo výchove to najdôležitejšie. Nechať dušu spojenú, aby sa mohla prejaviť v ľudskej bytosti. Aby ju neprehlušilo nič cudzie, žiadne porovnávanie, hodnotenie, očakávania, normy.

Prvé tri roky života

Dieťa sa odovzdalo na tri roky, s dôverou, rodičom. Pupočná šnúra by mala doprúdiť, mama by sa mala na dieťa naladiť všetkými zmyslami a otec by mal cítiť najväčšiu hrdosť v svojom živote.
Vzťah otca a mamy je teraz o spolupráci, rozdelení času a energie tak, aby to zvládli spolu.
Mama sa snaží vnímať pozitívne a otec dáva oporu. Asi 3 mesiace po pôrode sa môže začať milostný život, ak má žena energiu a záujem. Bude ju mať, ak bude mať oddych a pomoc. Ak si ich dopraje, ak o ne požiada, ak si ich dovolí. Vrátiť sa do objatia by malo dať žene sebadôveru spojenú so zmenami jej tela. Milovanie naberie novú hĺbku. Úcta muža k žene sa prejaví, ak ho ona príjme a znovu ho dá na prvé miesto v svojom živote. Mama a otec sú rodina. Ak fungujú, dieťa sa pridá a dostane všetko, čo potrebuje na svoj zdravý vývoj.

Rozhodne by mal spávať s dieťaťom aj otec, nielen mama. Prípadne aj ďalšie deti, súrodenci, ak už sú. Aspoň niekedy. Puto, ktoré si vytvoríte s dieťatkom v 1. roku života, je nielen krásne ale dôležité a trvá celý život.

Dieťa je čisté zrkadlo, odráža každý emočný pohyb medzi vami, zrkadlí to, čo tu bolo veky. Prináša možnosť prepísať všetko. Cieľom vesmíru bolo spojiť vás v nádeji a láske, ak ste spojení a uvedomujete si to, prejavujete si to navzájom, hlavne v 1. roku dieťaťa, máte potenciál ustáť spolu celý život, každá búrka prehrmí a vás len zocelí. V puberte sa spratkovi nepodarí dosiahnuť manipuláciou žiadne ústupky ani výhody. Vaše puto je jeho bezpečím a prejaví sa v schopnosti ťahať za jeden povraz, dať hranice a teda jasné pravidlá v záujme dieťaťa, ktoré nemá šancu s vami cvičiť. To sa buduje teraz, v 1. roku dieťaťa.

Teoreticky po prvom roku dieťaťa by mohla mama postupne, pomaly robiť kroky k sebarealizácii, návrat ku kariére, ak má o to záujem a má takú možnosť. Dieťa by mohlo zvládnuť odlúčenie na 20% – 50% jej času. Ustojí to väčšinou polovica rozhodnutých žien. Väčšina ostáva aj tak doma. Je dôležité, aby mama mala socializáciu, aby sa na dieťa neupla. Aby dieťa bolo súčasťou jej života ale nie jediným cieľom, zmyslom, naplnením. Najneskôr v 3. roku života dieťaťa, by mama mala mať jasný plán, ako naloží so svojím životom ďalej. Profesne a aj v rodine. Mali by byť zapustené korene, silné a stabilné vo vzťahu, v celej rodine, jasné a čisté vzťahy. S podporou by sa mala vrátiť do zamestnania, alebo si nejaké nájsť, vytvoriť, zabojovať oň. Je čas prejaviť kráľovnú.

Dieťa v troch rokoch by malo byť viac – menej sebestačné, bezplienkové, rozpráva, vie sa najesť, umyť, obliecť, vie požiadať o pomoc, vie byť s cudzími ľuďmi a má prvých kamarátov, učí sa spolupracovať a hlavne rešpektovať iných. Ukázali ste mu to, podporili ste ho v tom a veríte mu, že keby potrebovalo pomoc, príde za vami.

Predškolský vek

Mama a otec sú zohratí, podporujú sa, striedajú sa v činnostiach, umožňujú si narásť, realizovať sa. Túžba medzi nimi je živá, dieťa sa z nej teší a v rodine je pokoj, harmónia. Nič sa nedelí na ženské a mužské, oblečenie, práce, záujmy. To dá dieťaťu slobodu, možnosť vybrať si skutočne to, čo chce. Ak si to v tomto veku naplní, v puberte to má za sebou, nebude sa rozptyľovať, bude oveľa ďalej, intenzívne pracovať na svojích cieľoch.

Do 6 rokov sa dieťa učí mať vzťahy, získať si kamarátov, prejaviť sa, zaujať, komunikovať. Vo voľnom čase je s rodičmi. Dieťa zisťuje, čo ho zaujíma. Skúša rôzne oblasti. Rodičia ho podporujú. Trávi čas so starými rodičmi a rozvetvenou rodinou. Čím viac podnetov, tým lepšie. Dieťa chce robiť všetko, čo baví vás. Zahrňte ho do svojich aktivít. Čas s vami je pre neho skratkou, ako sa veci rýchlejšie naučí. Od vás sa najlepšie naučí anglicky, aj kresliť a spievať, aj hrať tenis a aj hrať na hudobný nástroj. Nemajte očakávania, len ho sledujte, dajte celú pozornosť a podporujte a hrajte sa s ním. Buďte trpezliví. Nechváľte ho príliš. Dosiahnite, aby ono bolo so sebou spokojné. Nepotrebuje učiteľa a ani trénera, teraz potrebuje vás. Verte mu. Opakujte s ním činnosti a pomôžte mu pri nich zotrvať. Učte sa spolu niečo celkom nové, čo neviete ani vy. Vzťah k prírode a pobyt v príprode, urobí dobre každému.

Školský vek

Dieťa je vytrvalé, živé, so záujmom o všetko. Má kamarátov a v škole získa nových. Rešpektuje vás a teda nebude mať problém s rešpektom a dohodou v škole. Keďže ste neustupovali, vie svoje činnosti dokončiť. Má vyhranenú oblasť, ktorá ho fascinuje a ostatné vie bez protestu vykonať alebo odignorovať. Tak ako pochopilo a akceptovalo vzťahy v rodine, chápe vzťahy v kolektíve.
Má súcit ale vie sa brániť, keď treba, ste prvý, kto sa všetko dozvie, žiada vás o pomoc. Prejavuje slobodne emócie. Vie, čo znamená mať rád a o ľudí, ktorých má rád, sa zaujíma. Zažije prvé zamilovanie, zažije prvé odmietnutie a zároveň ono niekoho odmietne. Zažije prvú lásku a začne uvažovať nad budúcnosťou. Sníva, čo všetko dokáže. Pokúša sa realizovať svoje sny. Rozhoduje sa, čím bude, alebo to už vie.

Puberta

Váš adolescent je vyšší od vás a hocikedy prejaví city, svoj hnev a aj strach, radosť a aj nenávisť. Je ako sopka. Vidíte jeho rozmer, krásu a predstavujete si ho, aký bude o pár rokov. Hovoríte mu o budúcnosti pozitívne scenáre a upozorňujete ho na pozitívne vzory. Rozširujete si obzory a bavíte sa s ním o nových veciach, technológiách. Ukazujete mu podľa možností svet. Vediete s ním debaty na rôzne témy, ktoré ho zaujímajú. Vaše dieťa je s vami stále rado. Má kamarátov, je obľúbené, má jasno, s kým sa nebaví a nerieši to. Nemusí sa páčiť všetkým a dostať prijatie od každého. Nepláva s prúdom. Už vie ako funguje spoločnosť, aké sú zákony. Má ilúzie a verí, že jeho generácia zmení svet. Svet je podľa neho nádherné miesto na život, alebo aspoň nejaká jeho časť. Vaše dieťa dostáva vreckové, šetrí a uvažuje ako si privyrobiť. Začína vás poučovať. Na vašom mieste by dokázalo viac. Diskutujete o tom, inšpirujete sa, zariadite sa po svojom.

Zapájate ho do činností rodiny, pomáha pravidelne s domácimi prácami. Vie sa o seba postarať, nečaká na vás so všetkým. Odovzdávate mu viac rozhodovania o ňom. Ako bude tráviť prázdniny, čo si kúpi na oblečenie, aké bude mať koníčky. O všetkom viete, poznáte jeho priateľov a hlavne jeho lásku. Dbáte, aby využíval svoj potenciál. Podporujete jeho záujem o všetko. Dôverujete, ale preverujete. Ak sa náhle vaše dieťa zmení, rozprávate sa s ním, s jeho kamarátmi, učiteľmi. Kontrolujete mobil. Ak treba obmedzujete čas všetkými prostriedkami.

Na konci puberty mu odovzdáte zodpovednosť za jeho život. Porozprávate mu všetko, čo viete o rodine a rode, o vinách a trestoch, o bolesti a strachu, o láske, ľútosti a hneve, o nenaplnených životoch a neexistujúcich hroboch. Nezabudnete na nikoho a nič, čo sa v minulosti zamietlo pod koberec.

Dospelosť

Dáte mu finančnú oporu, kým sa nepostaví na vlastné nohy, ale prestanete riadiť jeho čas. Dozriete na to, aké kroky urobilo k svojej samostatnosti. Inšpirujete ho k vysťahovaniu z domu. Rozprávate sa o jeho cieľoch, predstavách o budúcnosti. Koľkokrát padne, toľkokrát tu budete pre neho, aby ste v neho verili a pomohli mu. Ak bude potrebovať hranice, jasne mu poviete, aký má problém a požiadate ho, aby vyhľadal odbornú pomoc a kým tak neurobí, nebudete mu pomáhať a zachraňovať ho. Peniaze bez práce alebo snahy, štúdia, smerovania, nie sú riešenie. Sú vyhodené von oknom a podporujú len jeho vegetovanie, prežívanie, parazitovanie. Buďte v tom dôslední. Raz vám poďakuje. Ľútosť je cesta do temnoty. Dôležitá je podpora a nájdenie riešenia. Nepomôže hľadanie vinníkov a ospravedlňovanie jeho zlyhaní. Budete pravdiví. Nebesá stoja pri vás.
Vaše dospelé dieťa má 25 rokov, pravdepodobne už vie, čo chce a je pripravené žiť svoj život.
Vychovali ste šťastného človeka. Vie, čo chce, rozumie ako funguje svet. Nebude so svetom okolo bojovať, ale nájde pre seba cestičku, aby uplatnilo svoj potenciál a našlo svoje šťastie v živote, tak ako vy. Má rád ľudí a svoj život a vás. Tak ako vy máte radi jeho, svoj život, svojich rodičov. Jeho inkarnácia v živote je vedomá, pozná seba, aj svoju minulosť, ale hlavne svoje dary, talenty, ktoré má použiť, uplatniť a rozvinúť. Pokračuje na ceste svojej duše.

Na ceste životom príde aj smutné rozlúčenie s niekým blízkym a jeho odchod do smrti. Vaše dieťa stojí pri vás, prežíva to s vami a učí sa. Smrť je súčasť života. Vieme ju prijať, ak máme čas sa na ňu pripraviť, je dôstojnou záverečnou fázou životnej cesty. Je ďalšou možnosťou vysporiadania sa, rekapitulácie a rozlúčky, v prijatí a pokore.

Ak vy zvládnete s láskou, vďačnosťou a dôstojnosťou, úprimnou podporou bez strachu, otvoreným srdcom, stáť pri umierajúcom, raz to dokáže vaše dieťa s vami. Je to dar, odísť do smrti za sprievdu vyrovnaného dieťaťa, ktoré je dospelé a držať ho za ruku. Posledný výdych môže byť slobodný, bez boja, v láske.

To potrebujeme na svojej poslednej ceste, pri návrate domov.

Niekedy zasiahne smrť náhle, zasiahne človeka, ktorý mal život pred sebou. Vtedy je to oveľa ťažšie prijať a zmieriť sa, ak sme sa nestihli rozlúčiť a neprecítili sme jeho skon, posledný výdych.
Každá smrť zrkadlí postoj k životu, ukazuje na vzťahy a najmä na vzťah s bohom, vesmírnym tvorcom, všobjímajúcou láskou. Smrť je návrat duše domov. Smrť blízkeho človeka je aj príležitosť riešiť puto s bohom, pripraviť sa a prijať vlastnú smrteľnosť, zaujať k nej postoj a žiť tak, aby sme vlastne boli pripravení odísť kedykoľvek a pustiť každého. Nikto nám nepatrí. Ani partner a ani deti. Smrť, odchod blízkej osoby, spúšťa rekapituláciu, prehodnotenie postojov, vzťahov. Použitie svojho života, sebarealizáciu, naplnenie a splnenie vlastných sľubov, predsavzatí a snov.
Ak nás zasiahne strata, po smútku sa často konečne sústredíme na to, čo je v živote podstatné:

ŽIVOT V PRAVDE A LÁSKE.