Na sedenie sa objednala Romana, ktorá prišla a nesmelo sa zdôverila s problémom, ktorý ju trápil.
Už podstúpila 5 umelých oplodnení a chystala sa na ďalšie.
S manželom sa im nedarí počať bábätko. Po toľkom snažení už nemá chuť na sex a umelé oplodnenie sa im obom zdá byť lepšia a istejšia voľba na počatie dieťaťa, len nevedia prečo sa plod neuchytí v maternici. S manželom si rozumejú, obaja dieťa chcú a obaja sú zdravotne v poriadku.Bývajú s jej mamou vo veľkom dome, kde je všetko uspôsobené potrebám bábätka a už len čakajú na jeho príchod. Po chvíli rozprávania sa priznala, že vnútorne cíti, že niečo nie je správne. Priznala sa, že s predchádzajúcim partnerom mala vášnivejší vzťah ako s manželom, ale tento bude rozhodne lepším otcom. Jej mama bola s otcom rozvedená, otec sa odsťahoval do iného mesta, ešte keď bola malé dievčatko a nenavštevovali sa často. Pamätá si ho a vie, že ešte žije v novej rodine a Romana má nevlastných súrodencov a tí už majú deti.
Zvolila som PRENATÁLNU REGRESNÚ TECHNIKU a Romana vhupla do nej a prechádzala si jednotlivé mesiace tehotenstva v maminom bruchu bez akýchkoľvek ťažkostí. Všetko sa zdalo byť bezproblémové a ona nevidela dôvod prečo ju znova dôsledne tlačím do ďalšieho prechodu a dávam jej ďalšie otázky a spomínam otca a hľadáme ho.
Počas celého sedenia nebola o ňom ani zmienka. Celý svet a život v prenatálnom období bola ona, mama a jej mama (babka).
Uzavretý svet žien a nič im nechýbalo. Na ňu sa tešili a túžobne ju očakávali. Otec o nej polovicu tehotenstva ani nevedel a ona bola zaujatá nástojčivou pozornosťou matky.
Keď sme sa dostali s Romanou počas prechodu k POČATIU, uvedomila a precítila si existenciu otca. Je tam a je opísaný jako vášnivý, objíma mamu ale mama len leží a myslí na dieťa. To mama vníma otca ako darcu spermie, jednej jedinej, ktorá stačila, aby vznikol nový život, ona Romana.
Spýtala som sa na podobnosť s jej problémom a vtedy, až vtedy sa Romana prvýkrát zasekla, rozplakala a uvedomila si, aký má postoj k svojmu mužovi, ako sa prejavuje model jej počatia na snahe počať ich dieťa. Precítila si, ako vníma duša plávajúca niekde v priestore nad nimi ich vzťah a aké sú príčiny, že nechce ostať u nej v brušku.
„Je tam tma a chlad. Som celá stiahnutá, napätá… chýba to teplo, láska.“
Při umelom oplodnení tam při vkladaní vajíčka do maternice jej manžel nie je vôbec, čaká v aute, je len šofér.
Porozumela aj tomu, že vlastne po dieťatku túži len ona. Na vnúčatko už čaká netrpezlivo jej mama.
Na začiatku sa javila táto terapia ako záhadná, Romana netušila, kde je problém, čo by malo byť iné, aby počala dieťa.
Keď si však uchopila vnútorné okolnosti a pomenovala svoj milenecký vzťah ako sterilný, pochopila, že nechce opakovať model, ktorý si niesla v sebe ako výbavu. Bolo potrebné vystúpiž zo sféry matky a ukončiť s ňou puto.
Rozhodla sa pokračovať v sebapoznaní a pracovali sme spolu na vzťahovej terapii, v ktorej riešila vzťah s mamou a neskôr aj s manželom.
Po pol roku sa v tichosti a bez ťahaníc s manželom rozišli.
Dnes túži po novom vzťahu, túži odísť z veľkého domu, ale ja viem, že nemusí. Ak sa otvorí láske a prijatiu, ustojí v rešpekte aj vztah so svojími rodičmi, ktorí robili najlepšie ako vedeli. A predsa tam niekde prúdi láska, taplo, ktoré tých dvoch ľudí drží spolu.
Je čas precítiť odkiaľ a kam prúdi láska, vďaka ktorej žije.
Tuším, že Romana v svojom srdci objaví svoj stred a v ňom obrovskú lásku jej otca k nej i jej mame.